Vyjadrenie Sudcovskej rady Krajského súdu v Košiciach k stanovisku Súdnej rady SR o sudcovskej imunite
Sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach sa v celom rozsahu stotožňuje so stanoviskom Súdnej rady SR zo dňa 20.7.2010 k návrhu Ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava SR v časti upravujúcej zúženie imunity sudcov Slovenskej republiky.
K opodstatnenej a vecnej argumentácii stanoviska Súdnej rady SR, považuje za vhodné uviesť ešte nasledovné:
Postup zvolený vládou podaním návrhu na novelu článku 136 Ústavy SR, týkajúcej sa imunity sudcov, vzbudzuje odôvodnenie pochybnosti o súlade postupu vlády s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže štátne orgány môžu konať v rozsahu zákona a súčasne zákonom ustanoveným spôsobom (I ÚS 3/98).
V zmysle článku 141a/ ods. 4 písm. g/ Ústavy SR bola Súdnej rade daná ďalšia pôsobnosť úpravou oprávnenia zaujímať stanoviska k návrhom koncepčných dokumentov týkajúcich sa súdnictva, ktoré sa predkladajú na rokovanie Národnej rady a vlády (§ 4 ods. 1 psím. g/ zák. č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR v platnom znení), z ktorého vyplýva povinnosť orgánov Národnej rady a vlády zisťovať stanoviská Súdnej rady k týmto koncepčným dokumentom. Nezachovanie uvedeného postupu vzbudzuje preto opodstatnené pochybnosti o súlade postupu vlády s Ústavou SR.
Pri novele Ústavy SR v roku 2001 došlo aj k úprave článku 136 (zakotvením článku 136 ods. 3, 4), ktorý upravuje otázku trestnoprávnej imunity sudcov všeobecných súdov. Rozšírenie pôsobnosti Ústavného súdu SR vydávať súhlas na trestné stíhanie na všetkých sudcov všeobecných súdov bolo zakotvené v súvislosti s novo navrhovaným spôsobom ustanovovania sudcov a potrebou dôslednejšieho premietnutia zásady deľby moci medzi jednotlivé ústavné orgány. Zároveň sa tým odstránila nesystémová úprava, keďže otázka imunity a rozhodovania o udeľovaní súhlasu na trestné stíhanie sudcov všeobecných súdov nebola riešená v Ústave SR, ale len v zákonnej úprave - § 55 zák. č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (viď. dôvodová správa návrhu novely Ústavy SR).
Pri novele Ústavy SR vychádzal ústavodarca, v rámci úpravy garancií nezávislosti súdnictva, zo Základných princípov nezávislosti súdnictva zakotveného rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 40/32 z 29.11.1985 a 40/146 z 13.12.1985, odporúčania Rady Európy No R (94) 12 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 13.10.1994 a Európskej charty o statuse sudcu prijatej v Štrasburgu 8.-10. júla 1998 na multilaterálnom stretnutí zorganizovaného Radou Európy.
Z týchto dokumentov vyplýva aj princíp, že ustanovenia Európskej charty majú za cieľ zvýšiť úroveň garancií na nezávislosť a nestrannosť súdnictva, pričom nemôžu dávať právo na zmeny vo vnútroštátnych zákonoch o sudcoch, ktorými by sa v príslušných krajinách znížila úroveň už získaných garancií (bod 1.1 všeobecných zásad Európskej charty o statuse sudcu).
Sudcovia majú pritom rozhodovať v absolútnej nezávislosti a konať bez obmedzovania, nemajú byť objektom vplyvov, nátlakov, hrozieb alebo nevhodných zasahovaní, či už priamych alebo nepriamych zo strany kohokoľvek a z akéhokoľvek dôvodu (princíp I bod 2 písm. d/ odporúčanie Rady Európy R/94/12).
Uvedené dokumenty majú zabezpečiť stav skutočnej nezávislosti a nestrannosti sudcov, keďže len tak je možné zabezpečiť dôslednú ochranu práv a slobôd občanov a spoločnosti.
Pri úprave imunity sudcov, obdobne ako pri imunite poslancov platí podstata imunity v tom, že jeho zmyslom je ochrana sudcovského zboru za tým účelom, aby súdnictvo mohlo nerušene plniť svoju funkciu. Účelom imunity u sudcov je teda zabezpečenie výkonu funkcie nezávislého súdnictva a chráni sa ňou sloboda rozhodovania súdnictva a nie osobná sloboda sudcu (obsahom obdobná úprava ako u poslancov) . Ide o analogickú úpravu ako je uvedená aj v Dohovore o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií z roku 1947, keďže jeho účelom je zabezpečenie nerušeného vykonávania úloh diplomatov tej - ktorej odbornej organizácie OSN (II. ÚS 76/1999). Je nutné preto zdôrazniť, že imunita neznamená beztrestnosť, keďže sudca je trestne zodpovedný tak, ako bežný občan, ale len v prípade, že Ústavný súd SR nedá súhlas na jeho trestné stíhanie, nie je ho možné stíhať do času, pokiaľ neskončí jeho sudcovská funkcia.
Odopretie súhlasu pléna Ústavného súdu SR na trestné stíhanie sudcu má len ten následok, že trestné stíhanie je vylúčené dokiaľ sudca vykonáva svoju funkciu.
Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil aj právny názor kriteriálnej povahy rozhodnutím, že sa dáva súhlas na trestné stíhanie sudcu, ak sa nezistia žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podozrenie, že ide o pokus zneužiť prostriedky trestného stíhania voči sudcovi (PL. ÚS 19/02).
Je teda zrejmé, že Ústavný súd SR za základné kritérium rozhodovania o dávaní súhlasu na trestného stíhanie sudcu považuje skutočnosť, či je, resp. nie je preukázané odôvodnené podozrenie o pokuse zneužitia prostriedkov trestného stíhania proti sudcovi. Tento orgán ochrany ústavnosti teda nevylučuje faktickú a reálnu možnosť zneužitia prostriedkov trestného stíhania voči sudcovi.
Odstránenie takéhoto kontrolného mechanizmu ústavnej ochrany sudcu všeobecného súdu je preto jednoznačne neprípustným znížením potrebných ústavných záruk nezávislosti súdnictva.
Začatie trestného stíhania by potom záviselo len od úvahy policajného zboru, kde vedenie policajného zboru je jednoznačne pod politickým vplyvom a personálnou závislosťou od ministra vnútra, ktorý je predstaviteľom výkonnej moci a politickým činiteľom. Vytvoril by sa účinný priestor na možnosť priameho alebo nepriameho zasahovania alebo vyhrážania sa sudcom z akéhokoľvek dôvodu zneužitím prostriedkov trestného stíhania, čo je v príkrom rozpore s medzinárodnými dokumentmi.
Nestotožňujeme sa preto ani so stanoviskom sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) ohľadne tvrdenia, že nie je dôvod, aby sudcovia neniesli plnú trestnú zodpovednosť za skutky, ktorých sa dopustia ako občania.
Imunita neznamená totiž zbavenie sa trestnej zodpovednosti sudcu a ponechanie možnosti začatia trestného stíhania bez preskúmania Ústavným súdom SR, či sa nezneužíva trestné stíhanie za akýkoľvek skutok proti sudcovi, ako predstaviteľovi nezávislého súdnictva, vytvára fakticky podmienky na účinné priame alebo nepriame zasahovanie do rozhodovacej činnosti súdu z akéhokoľvek dôvodu, čo je v príkrom rozpore so všeobecnými princípmi, ktoré sa týkajú nezávislosti sudcov.
Zároveň svojim stanoviskom nerešpektujú ani všeobecnú zásadu Európskej charty statusu sudcov o neprípustnosti zníženia úrovne získaných garancií nezávislosti súdnictva.
Sudcovská rada, vzhľadom aj na tieto dôvody, zásadne nesúhlasí s navrhovanou ústavnou zmenou, ktorá má zabezpečiť výrazné zníženie trestnoprávnej imunity sudcov všeobecných súdov a bezdôvodne likvidovať jednu z ústavných garancií nezávislosti súdnictva, ktorá bola začlenená do Ústavy SR aj na základe správy Expertnej misie Európskej komisie na úseku súdnictva a ministerstva vnútra z novembra 1997, keďže konštatovala aj nepriaznivý stav systémovej úpravy nezávislosti súdnictva (bolo naznačené odstránenie týchto nedostatkov, ako podmienka vstupu do EÚ).
V Košiciach 23.7.2010
Sudcovská rada Krajského súdu
v Košiciach
K opodstatnenej a vecnej argumentácii stanoviska Súdnej rady SR, považuje za vhodné uviesť ešte nasledovné:
Postup zvolený vládou podaním návrhu na novelu článku 136 Ústavy SR, týkajúcej sa imunity sudcov, vzbudzuje odôvodnenie pochybnosti o súlade postupu vlády s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže štátne orgány môžu konať v rozsahu zákona a súčasne zákonom ustanoveným spôsobom (I ÚS 3/98).
V zmysle článku 141a/ ods. 4 písm. g/ Ústavy SR bola Súdnej rade daná ďalšia pôsobnosť úpravou oprávnenia zaujímať stanoviska k návrhom koncepčných dokumentov týkajúcich sa súdnictva, ktoré sa predkladajú na rokovanie Národnej rady a vlády (§ 4 ods. 1 psím. g/ zák. č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade SR v platnom znení), z ktorého vyplýva povinnosť orgánov Národnej rady a vlády zisťovať stanoviská Súdnej rady k týmto koncepčným dokumentom. Nezachovanie uvedeného postupu vzbudzuje preto opodstatnené pochybnosti o súlade postupu vlády s Ústavou SR.
Pri novele Ústavy SR v roku 2001 došlo aj k úprave článku 136 (zakotvením článku 136 ods. 3, 4), ktorý upravuje otázku trestnoprávnej imunity sudcov všeobecných súdov. Rozšírenie pôsobnosti Ústavného súdu SR vydávať súhlas na trestné stíhanie na všetkých sudcov všeobecných súdov bolo zakotvené v súvislosti s novo navrhovaným spôsobom ustanovovania sudcov a potrebou dôslednejšieho premietnutia zásady deľby moci medzi jednotlivé ústavné orgány. Zároveň sa tým odstránila nesystémová úprava, keďže otázka imunity a rozhodovania o udeľovaní súhlasu na trestné stíhanie sudcov všeobecných súdov nebola riešená v Ústave SR, ale len v zákonnej úprave - § 55 zák. č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (viď. dôvodová správa návrhu novely Ústavy SR).
Pri novele Ústavy SR vychádzal ústavodarca, v rámci úpravy garancií nezávislosti súdnictva, zo Základných princípov nezávislosti súdnictva zakotveného rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 40/32 z 29.11.1985 a 40/146 z 13.12.1985, odporúčania Rady Európy No R (94) 12 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 13.10.1994 a Európskej charty o statuse sudcu prijatej v Štrasburgu 8.-10. júla 1998 na multilaterálnom stretnutí zorganizovaného Radou Európy.
Z týchto dokumentov vyplýva aj princíp, že ustanovenia Európskej charty majú za cieľ zvýšiť úroveň garancií na nezávislosť a nestrannosť súdnictva, pričom nemôžu dávať právo na zmeny vo vnútroštátnych zákonoch o sudcoch, ktorými by sa v príslušných krajinách znížila úroveň už získaných garancií (bod 1.1 všeobecných zásad Európskej charty o statuse sudcu).
Sudcovia majú pritom rozhodovať v absolútnej nezávislosti a konať bez obmedzovania, nemajú byť objektom vplyvov, nátlakov, hrozieb alebo nevhodných zasahovaní, či už priamych alebo nepriamych zo strany kohokoľvek a z akéhokoľvek dôvodu (princíp I bod 2 písm. d/ odporúčanie Rady Európy R/94/12).
Uvedené dokumenty majú zabezpečiť stav skutočnej nezávislosti a nestrannosti sudcov, keďže len tak je možné zabezpečiť dôslednú ochranu práv a slobôd občanov a spoločnosti.
Pri úprave imunity sudcov, obdobne ako pri imunite poslancov platí podstata imunity v tom, že jeho zmyslom je ochrana sudcovského zboru za tým účelom, aby súdnictvo mohlo nerušene plniť svoju funkciu. Účelom imunity u sudcov je teda zabezpečenie výkonu funkcie nezávislého súdnictva a chráni sa ňou sloboda rozhodovania súdnictva a nie osobná sloboda sudcu (obsahom obdobná úprava ako u poslancov) . Ide o analogickú úpravu ako je uvedená aj v Dohovore o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií z roku 1947, keďže jeho účelom je zabezpečenie nerušeného vykonávania úloh diplomatov tej - ktorej odbornej organizácie OSN (II. ÚS 76/1999). Je nutné preto zdôrazniť, že imunita neznamená beztrestnosť, keďže sudca je trestne zodpovedný tak, ako bežný občan, ale len v prípade, že Ústavný súd SR nedá súhlas na jeho trestné stíhanie, nie je ho možné stíhať do času, pokiaľ neskončí jeho sudcovská funkcia.
Odopretie súhlasu pléna Ústavného súdu SR na trestné stíhanie sudcu má len ten následok, že trestné stíhanie je vylúčené dokiaľ sudca vykonáva svoju funkciu.
Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil aj právny názor kriteriálnej povahy rozhodnutím, že sa dáva súhlas na trestné stíhanie sudcu, ak sa nezistia žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podozrenie, že ide o pokus zneužiť prostriedky trestného stíhania voči sudcovi (PL. ÚS 19/02).
Je teda zrejmé, že Ústavný súd SR za základné kritérium rozhodovania o dávaní súhlasu na trestného stíhanie sudcu považuje skutočnosť, či je, resp. nie je preukázané odôvodnené podozrenie o pokuse zneužitia prostriedkov trestného stíhania proti sudcovi. Tento orgán ochrany ústavnosti teda nevylučuje faktickú a reálnu možnosť zneužitia prostriedkov trestného stíhania voči sudcovi.
Odstránenie takéhoto kontrolného mechanizmu ústavnej ochrany sudcu všeobecného súdu je preto jednoznačne neprípustným znížením potrebných ústavných záruk nezávislosti súdnictva.
Začatie trestného stíhania by potom záviselo len od úvahy policajného zboru, kde vedenie policajného zboru je jednoznačne pod politickým vplyvom a personálnou závislosťou od ministra vnútra, ktorý je predstaviteľom výkonnej moci a politickým činiteľom. Vytvoril by sa účinný priestor na možnosť priameho alebo nepriameho zasahovania alebo vyhrážania sa sudcom z akéhokoľvek dôvodu zneužitím prostriedkov trestného stíhania, čo je v príkrom rozpore s medzinárodnými dokumentmi.
Nestotožňujeme sa preto ani so stanoviskom sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) ohľadne tvrdenia, že nie je dôvod, aby sudcovia neniesli plnú trestnú zodpovednosť za skutky, ktorých sa dopustia ako občania.
Imunita neznamená totiž zbavenie sa trestnej zodpovednosti sudcu a ponechanie možnosti začatia trestného stíhania bez preskúmania Ústavným súdom SR, či sa nezneužíva trestné stíhanie za akýkoľvek skutok proti sudcovi, ako predstaviteľovi nezávislého súdnictva, vytvára fakticky podmienky na účinné priame alebo nepriame zasahovanie do rozhodovacej činnosti súdu z akéhokoľvek dôvodu, čo je v príkrom rozpore so všeobecnými princípmi, ktoré sa týkajú nezávislosti sudcov.
Zároveň svojim stanoviskom nerešpektujú ani všeobecnú zásadu Európskej charty statusu sudcov o neprípustnosti zníženia úrovne získaných garancií nezávislosti súdnictva.
Sudcovská rada, vzhľadom aj na tieto dôvody, zásadne nesúhlasí s navrhovanou ústavnou zmenou, ktorá má zabezpečiť výrazné zníženie trestnoprávnej imunity sudcov všeobecných súdov a bezdôvodne likvidovať jednu z ústavných garancií nezávislosti súdnictva, ktorá bola začlenená do Ústavy SR aj na základe správy Expertnej misie Európskej komisie na úseku súdnictva a ministerstva vnútra z novembra 1997, keďže konštatovala aj nepriaznivý stav systémovej úpravy nezávislosti súdnictva (bolo naznačené odstránenie týchto nedostatkov, ako podmienka vstupu do EÚ).
V Košiciach 23.7.2010
Sudcovská rada Krajského súdu
v Košiciach
