Súdna rada v tretej Správe o právnom štáte Európskej komisie za rok 2022

Dňa 13. júla 2022 zverejnila Európska Komisia tretiu Správu o právnom štáte za rok 2022. Podobne ako v predchádzajúcich správach sa aj v tejto správe skúma vývoj v štyroch kľúčových oblastiach právneho štátu v každom členskom štáte EÚ: justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh. K Súdnej rade Slovenskej republiky v časti súdny systém správa uvádza, že Súdna rada zohráva ústrednú úlohu v správe súdnictva a pri menovaní sudcov, ako aj pri dodržiavaní zásad sudcovskej etiky. Polovica jej členov sú sudcovia volení svojimi kolegami. Ostatných členov menuje prezident SR, parlament a vláda.

Súdna rada sa ujala svojich nových úloh po prijatí ústavnej reformy, avšak obavy pretrvávajú z režimu odvolávania jej členov. Ústavná zmena z roku 2020 rozšírila právomoci súdnej rady, najmä tým, že jej zverila kompetenciu preverovania majetkových priznaní sudcov a zverila jej kompetenciu výberu členov – sudcov novovzniknutého  Najvyššieho správneho súdu. Rozpočet súdnej rady bol zvýšený aby umožnil plnenie týchto úloh. Zúčastnené strany potvrdili snahy súdnej rady na stransparetnenie jej rozhodovania. Avšak obavy z režimu odvolávania jej členov pretrvávajú, podľa ktorého môžu byť členovia odvolaní kedykoľvek orgánom, ktorý ich menoval. Neexistujú žiadne právne predpoklady pre takého odvolávania. Zatiaľ však žiadny z členov nebol takýmto spôsobom odvolaný, zúčastnené strany vyjadrili obavy, že takýto systém ohrozuje nezávislosť súdnej rady. V súlade s európskymi štandardami, súdna rada musí mať dostatočné záruky nezávislosti vo vzťahu k legislatívnej a výkonnej moci a to vrátane odvolávania jej členov.

Trestná zodpovednosť sudcov za „ohýbanie práva“, ostáva kontroverznou, hoci existujú nejaké záruky voči jej zneužitiu. Súčasťou ústavnej reformy 2020 bola zmena ústavného článku týkajúceho sa imunity sudcov a taktiež zaviedla nový trestný čin „ohýbania práva“, podľa ktorej môže byť sudca stíhaný za akékoľvek svojvoľné rozhodnutie, ktoré iného poškodí alebo zvýhodní. Táto zmena bola zavedená v kontexte všeobecných snáh posilniť integritu sudcov, avšak niektoré zúčastnené strany sa obávajú, že by mohlo byť toto ustanovenie zneužívané. Niektoré zo zúčastnených strán si myslia, že existujú dostatočné záruky proti zneužitiu, vzhľadom na možnosť súdnej rady zasiahnuť do tohto inštitútu (sudca voči ktorému sa vedie trestné konanie je oprávnený požiadať súdnu radu aby vyjadrila nesúhlas s pokračovaním takéhoto konania).

K súdnej rade sa v texte správy ďalej uvádza, že v procese vznikania Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vykonávala výber sudcov a to ich verejným vypočúvaním, čo v kontexte správy vyznieva ako pozitívny spôsob výberového konania. V prípade výberu sudcov na ostatné správne súdy určuje ministerka spravodlivosti, po porade so súdnou radou, ktoré miesta budú obsadené preložením sudcov a ktoré na základe výberového konania.

Kompletnú 3. Správu o stave právneho štátu v členských štátoch EÚ si môžete prečítať v originálnej verzii na uvedenom odkaze .

Správa v slovenskom jazyku je dostupná na uvedenom odkaze .